Ako ste sa dostali k herectvu?
Od malička som sa vždy o herectvo zaujímal, ale ako dieťa som skúšal rôzne veci. Venoval som sa športu, trocha hudbe, ale herectvo bolo niečo, čo ma nesmierne priťahovalo. Mohol som sa mu venovať kedykoľvek. Hrať na školských predstaveniach bolo a je pre mnohých nudné, ale je som to jednoducho vždy miloval. Herectvo je pre mňa niečím výnimočným. Myslím, že najviac fascinujúca je schopnosť preniesť sa zo súčasnosti, z reality ktorú prežívame a vnímame do akejsi “dočasnej fázy pomyselnej reality” a všetko to vyjadriť v predstavení. Presne toto výkon herca ešte viac posilní a predstavenie vyzerá ako skutočnosť. Herectvo je pre mňa možnosťou uniknúť a zároveň naplno vyjadriť všetky pocity ktoré mám. Pri hraní môžem vyjadriť šťastie aj nešťastie oveľa intenzívnejšie ako v skutočnosti.
Aký je ERAGON?
Pre mňa je Eragon prvým filmom. Predtým som hral v divadle, išlo najmä o náročnejšie postavy. Účinkoval som v niekoľkých hrách od Shakespeara. Som rád, že teraz môžem robiť niečo, čo som predtým ešte nerobil. Eragon je niečo úplne iné, je to tzv. “fantasy movie”. Postava Eragon je mi blízka. Pre neho je to prvý kontakt s drakom a pre mňa ide o prvý kontakt s filmom. A možno práve preto je pre mňa Eragon výzvou – sme si v niečom veľmi podobní. Eragon je skvelý, ale v budúcnosti by som si rád skúsil aj iné postavy.
Ako vnímate vašu spoluprácu ako začínajúceho herca s osobnosťami ako napríklad Jeremy Irons?
Toto je úplne neuveriteľná vec. Ešte pre pár rokmi by mi ani nenapadlo, že niekedy budem pracovať s Jeremy Ironsom. Avšak, chodil som do rovnakej školy ako on, dostal som štipendijný program, ktorý je pomenovaný po ňom. Prvýkrát keď sme sa stretli, objal ma a povedal: “Som veľmi rád, že ťa spoznávam”. A viete, ak to povie niekto ako je Jeremy Irons, je to obrovská česť. Jeremy je skvelý človek. Je neuveriteľne prirodzený a všetkým dáva tak veľa. Je neuveriteľné byť v jeho prítomnosti. Je to človek s úžasnou charizmou, veľmi ma inšpiroval. Už teraz viem, že od prvého dňa spoločného nakrúcania som sa od neho veľa naučil. Po dvoch týždňoch práce s Jeremym som sa cítil sebavedomejší. Práca s ľuďmi takej kvality ako je Jeremy Irons určite pozdvihne celkový výkon herca. Jednoducho, Jeremy je akousi hnacou silou, ktorá človeka “vyburcuje” k tomu “naj”, čo v ňom je, a potom sa to samozrejme odzrkadlí v celkovom predstavení.
Po boku akých hercov by ste si ešte chceli zahrať?
Existuje jedna osoba, s ktorou síce už nemôžem hrať, ale veľmi by som chcel. Je to James Dean, ale to sa už nestane. Avšak sú herci, s ktorými by som veľmi rád spolupracoval, či už Johnny Depp alebo Al Pacino. Myslím, že sú to úžasní herci. Hrať po ich boku znamená podať iba ten najlepší výkon aj vo filme, ktorý by nemal byť až tak dobrý.
Ako vnímate rozdiel medzi filmovou a divadelnou prácou?
Film aj divadlom majú spoločné to, že pri oboch ide vlastne o herecký výkon. Avšak obrovský rozdiel je v tom, že herec na javisku hrá v danom momente a tam neexistuje druhá šanca. Pri filme má herec podľa mňa vždy obrovskú prekážku v tom, že všetko je už vopred dané a nie je možné improvizovať do takej miery ako v divadle. Film je takmer vždy o detaile, o výraze na tvári a očiach.
Ako sa Vám páčilo na Slovensku?
Slovensko je nádherné. Som rád, že som tu mohol pracovať. Myslím si , že mnohí Briti by mi určite dali za pravdu, že Slovensko je prekrásne. Musím sa však priznať, že som to vôbec neočakával, aj keď som o Slovensku dosť čítal. Sú tu krásne hory, jazerá a lesy. Je to skutočne úžasná krajina.
Hugh Johnson: „Film je pre mňa zázrakom, ktorý má zmysel“
Ako sa niekto môže stať hlavným kameramanom v Hollywoodskych filmoch?
Cesta je dlhá, plná tvrdej práce ale zároveň aj zábavy a vzrušenia. Pre mňa to nie je len práca, je to hobby.
Ako sa to začalo?
Začalo to v malom mestečku Naven v Írsku, kde jedinou príležitosťou na rozptýlenie a zábavu boli dve malé kiná. Keď som bol malý chlapec, pracoval som v nich počas letných prázdnin ako premietač, pretože ma to vždy fascinovalo. Vtedy som mal asi 10 rokov a bola to cesta za fantáziou.
Spomínate si na prvé kontakty s filmom?
Zvyčajne sme chodili na takzvané “B movies”, druhotriedne filmy, pretože tie lepšie filmy “A movies” sa do takýchto kín nedostali. Videl som veľmi veľa filmov a keďže sme nemali televíziu, jedinou možnosťou boli tieto kiná. Ako dieťa som vždy sníval o tom, že budem pracovať vo filmovom priemysle. Keď som mal asi šesť rokov, do kina sa dostal “Petrer Pan”. Pamätám si, že som ho veľmi túžil vidieť. Na vstupné som si zobral peniaze z kabelky mojej mamy bez toho, aby som jej o tom povedal, a išiel som do kina. Nebolo to veľa, takže si to ani nevšimla, ale peniaze som vzal bez jej vedomia. Spomínam si, že keď som už sedel v kine, zrazu som si uvedomil, čo som urobil. Tie peniaze som vlastne ukradol a tak som z kina odišiel a do dnešného dňa som zvyšok príbehu nikdy nevidel. Neskôr som si prečítal knihu, a keď som bol dospelý, tak som sa priznal.
Prečo kiná a filmy?
Pretože ma vždy fascinovali. Myslím si, že je to úžasné - ide o rozprávanie príbehov, rôzne spôsoby rozprávania, či už ide o drámu, tragédiu, romantické príbehy či mnohé iné.
Čo je na tom také fascinujúce?
Ľudia jednoducho milujú byť zabávaní. Všetci žijeme v nejakom príbehu, všetci máme nejaké vzťahy, prácu, koníčky a robíme rôzne veci, no na konci dňa keď si pozrieme nejaký príbeh, je v tom niečo magické. Či už je to dobré, alebo nie. Film nás unesie niekam inam. Ideme do kina, do divadla a na tú krátku chvíľku počas ktorej sa prenesieme do iného príbehu, na tých pár minút zabúdame na vlastné problémy. Je to niečo ako výlet alebo cesta k zázrakom. Nie je to skutočnosť, pretože nič na tom kúzle skutočné nie je, ale je to ako terapia, v ktorej sa hľadáme a často po tom, ako z kina vychádzame, začneme o mnohých veciach uvažovať a premýšľať.
Hovoríte o tom s obrovským nadšením.
Pre mňa je kino vášňou. Nech je to čokoľvek, dobrý alebo zlý film. Môže to byť akýkoľvek film so Schwarzeneggrom alebo čokoľvek iné. Ide len o jedno. Film je a vždy bol zázrakom, akýmsi mystickým miestom. Je to ako s kúzelníkom na javisku, ktorý vám predvedie nejaký trik. Potom sa pýtame, čo to bolo za kúzlo, ako to dokázal? Presne toto je pre mňa film. Je zázrakom, ktorý má zmysel.
Nepremýšľali ste nad tým, že by ste sa stali súčasťou príbehov ako herec?
Vždy som chcel byť hercom, ale nie som dostatočne sebavedomý na to, aby som to mohol robiť. Bolo by to skvelé, ale nejde to. Už len pri nadväzovaní vzťahov so ženami som sa vždy červenal a to znamená, že by som hercom byť nemohol. Moje miesto je za kamerou. Mám skúsenosti aj s režírovaním filmov. Je to fajn. Usmerňujem hercov, dokážem im poradiť ako a čo majú robiť, ako sa majú správať, viem ako má scéna vyzerať, ako majú dodržať scenár, ale - toto je moje miesto. Je úžasné byť do príbehu vo filme zapojený. Myslím si, že tak ako samotný herec a jeho interpretácia, je dôležite aj starať sa o dobré nasvietenie a celkový šot. Na každé predstavenie sa treba pozerať ako na celok.
Ako je to so vzťahmi v kolektíve?
Myslím si, že pri výbere hercov je to takto. Ak by som bol režisérom, vybral by som si hercov, ktorí sú mi sympatickí. A tak sa to stáva. Režisér sa niekedy zaľúbi do herečky a podobne. Skutočne je to tak. Predsa si do filmu neobsadí niekoho, kto mu nie je sympatický alebo sa mu vôbec nepáči. Viem, asi si to trocha odporuje, ale ak plánuješ s niekym pracovať minimálne po dobu 4 mesiacov, musíš tu osobu mať trocha rád.
A medzi hercami?
Veľmi dôležité je zvládanie situácií. Ešte dôležitejšie je porozumenie a keďže ide o veľmi drahý priemysel, a tým filmovanie určite je, musíme si byť istí, že všetci budeme na jednej lodi držať spolu. Musíme sa navzájom rešpektovať. Herci musia rešpektovať režiséra a on ich. Myslím si, že každý herec musí porozumieť tomu, čo chce režisér a ako chce, aby konkrétna scéna vyzerala tak ako má. Myslím si, že mnohí herci to chápu.
Čo je Vašim najväčším úspechom?
Jednoznačne práca vo filmovom priemysle a to je všetko.
Máte obľúbené filmy?
Bože, je ich tak veľa. Zbožňujem klasiku, milujem talianske, nemecké, francúzske produkcie. Ale je veľmi ťažké označiť konkrétny film za „naj“, pretože je ich veľmi veľa. A každý z nich má čo povedať.
A čo žánre? Ako vnímate komerčné a menej komerčné filmy?
Z každého sa môžeme naučiť tak veľa. Vždy sú tu herci, režiséri a kameramani, ktorí robia filmy. Vždy sú tu aj iné žánre, ktoré Hollywood produkuje. Áno, niekedy sú to primitívne filmy. Niektoré sa dostanú len do určitých krajín a možno 75 % filmov, ktoré Hollywood vyprodukuje, nikdy neuvidíme. Je mnoho filmov, na ktoré ľudia chodia a ja by som nikdy nešiel. Musím však priznať, že niekedy idem na menej kvalitný film a aj v ňom nájdem niečo zaujímavé. Jednoznačne, nie sú len dobré a zlé filmy, ale sú aj tie medzi tým.
Rozhovor s Edom Speallersom
03.02.2007 13:46:46
Komentáre